Peter Valiska-Timečko / Akčné a performatívne polohy  

Peter Valiska-Timečko (1985) je na súčasnej umeleckej scéne autorom stredne mladej generácie. Do povedomia súčasnej vizuálnej kultúry sa dostáva v prvej dekáde nultých rokov, ako akademicky vzdelaný absolvent Akadémie umení v Banskej Bystrici. Súčasné umenie, nielen to slovenské, sa vyznačuje rôznorodými prístupmi k tvorbe, uvažovaniu o umení i kreatívnemu mysleniu. Je nesporné a už to bolo aj povedané, že definícia súčasného umenia v podstate neexistuje. Notorická fráza – súčasný umelec, tak možno naberá význam istej „škatuľky“, ktorá akoby dotvára rôzne spoločenské statusy. V súčasnosti, majme na mysli krátku históriu od roku 2000, si nemôžeme umelca predstavovať podľa aristotelovských kritérií, či ako renesančného „Alter Deus“. Dnes je vizuálne umenie popretkávané rôznymi prúdmi, štýlmi a prístupmi, a teda aj od umelca sa vyžaduje istá multifunkčnosť. Takéto pluralitné prístupy spojené v osobe jedného výtvarníka v sebe nesú znaky tvorcu, pôvodcu umeleckého diela, ďalej kreatívnych a kultúrnych manažérov, hudobníkov, produkčných, kurátorov a pedagógov, v nemalej miere aj výskumníkov a aktivistov.

Peter Valiska-Timečko je takýmto prototypom súčasného umelca. Skôr než sa začneme venovať analýze aspetkom samotnej tvorby, len pripomeniem aktivity Valisku-Timečka, ktorý sa angažuje v praktickej umeleckej tvorbe, rovnako tak pracuje aj na kurátorských, produkčných a edukačných projektoch v galérii Koniareň v Trebišove, ktorá sa venuje prezentácii a podpore súčasného umenia. Tu by som sa nachvíľu pristavil a vyjadril pár myšlienok ohľadom nevyhnutnosti neziskových galérií a iných „alternatívnych“ priestorov pre súčasné umenie, ktoré mnohokrát suplujú nedostatok inštitucionálneho zastrešenia pre široké prejavy na poli súčasného umenia. Tieto tzv. „do it yourself galleries“, alebo artist-run space, spoliehajú na liberálnejšiu a osobnejšiu prácu s umelcami, kurátormi, teoretikmi, či kultúrnymi manažérmi a stavajú sa tak do opozície voči oficiálnym (štátom zriadenými) galériám a múzeám, ktorých primárna spoločenská funkcia vychádza z predpokladu kolektívnej historickej pamäte s orientáciou na zbieranie špecifík národných i regionálnych umeleckých prejavov. Na príklade výstavných projektoch a iných umeleckých projektoch je zreteľná úspešná práca kreatívneho priemyslu, ktorý reflektuje rôznorodé výtvarné aktivity v umeleckej galérii s danosťami jej priestoru, pre ktorý nejestvuje všeobecne platný a daný vzorec fungovania. Angažovanosť v prezentačných aktivitách súčasného umenia je v neposlednom rade iste veľkou službou kultúrnej verejnosti, obzvlášť v regiónoch, ktoré možno neprávom vnímame ako perifériu.

Peter Valiska-Timečko pôsobí na slovenskej umeleckej scéne aktívne od roku 2013, kedy začína v umeleckej spolupráci s vizuálnym umelcom Stanislavom Piatrikom. Zosúladenie výtvarných programov oboch autorov ešte počas doktorandského štúdia na Akadémii umení v Banskej Bystrici vyústil v performatívnych projektoch autorskej dvojice. Projekt s názvom „Matrica ako ring“ vychádza z akčného a konceptuálneho umenia 60. a 70. rokov. Práve aspekt performatívnosti je kľúčovým pojmom, ktorý sa nesie takmer celou Timečkovou tvorbou. Zásadný problém výtvarného programu autora je pohľad na grafické médium, ktoré je v podstate od začiatku nového milénia považované za submisívny výtvarný druh. Časy grafického média, kedy bolo na vrchole svojej slávy má už dávno za sebou. Od polovice 19. storočia sa grafika uplatňovala najmä ako rýchle, masové reprodukčné médium so schopnosťou okamžitej vizuálnej recepcie od publika. Potom prišlo 20. storočie bohaté na nové filozofické a estetické prúdy, ktoré opäť zasadili grafickému médiu a schopnosti reprodukovania ďalšie otázniky nad jeho potrebou a vzťahu v rámci umeleckej produkcie. Timečkov projekt s názvom „Stopy – vrstvy – sedimenty“, ktorý je výstupom doktorandského štúdia, pokračuje v performatívnych polohách s Piatrikom. Ukazuje nový, experimentálny prístup k pohľadu na grafické médium. Klasická grafická platňa, resp. matrica sa mení na zápasnícky ring, v ktorom vystupujú umelci ako performéri vo fyzickej akcii. „Umeleckí performéri ako zápasníci útočia na seba netradičnými bojovými a grafickými nástrojmi – motorovými pílami. Tie nesú symboliku demontáže a búrania čohosi starého, prežitého a potrebu vytvoriť nové teritórium v umení i bežnom živote“ (A. Vrbanová).

Timečkova tvorba v sebe nesie jednoznačný intermediálny charakter, typický pre postmediálne estetické prejavy. Prestupuje z média do média, resp. ich kombinuje a v prípade grafiky tak doslova oživuje mŕtve médium. Pojem intermediálny sa spája s hnutím Fluxus v 60. rokoch minulého storočia. Na Slovensku bol zaužívaný pojem „polymúzickosť“, ktorý definoval akčné prejavy a spájanie viacerých umeleckých druhov, pričom výsledkom mala byť hybridná forma umeleckého diela. Projekt „Matrica ako ring“ vykazuje prvky raných environmentov a na princípoch polymúzického umenia rozširuje divácku skúsenosť o priamy a neopakovateľný kontakt s umením v procese. Samotný výstup tzv. akčnej grafiky, je založený na procesuálnom vytváraní umeleckého diela, nositeľom informácie nie je ani tak závesný obraz, než cesta – proces, ako tento „obraz“ vznikol. V experimentálnych prístupoch Petra Valisku-Timečka ku grafickému médiu cítiť odkaz na kultúrno-politické kontexty umenia 60. – 80. rokov, kedy sa neoficiálna scéna vydala cestou „fantastického odhmotnenia umenia“ (A. Hrabušický). Koncept akčnej grafiky v sebe nesie istý duchovný rozmer rituálu – procesu, ktorý je v kultúre človeka hlboko zakorenený. Výstupom akčnej grafiky sú klasicky reprodukované veľkoformátové práce, ktoré sú umeleckým dielom – adjustovanou relikviou na stene. V nadväznosti na princípy odklonu umenia od matérie, sa v experimentálnej grafike neprejavuje dematerializácia umenia v plnej miere. Performatívne prejavy môžeme chápať ako konštitúciu času, pamäte, priestoru, umelcovej telesnej prítomnosti a jeho kontakt so živým publikom, určité predobrazy súčasných foriem interaktívneho umenia. Súčasná teória považuje za hlavný prvok performatívneho umenia práce komunikáciu, spoluprácu a kontakt s publikom, na základe, ktorých jasne definuje a vymedzuje podstatu performatívnych prejavov. Činnosť a aktivita ako výrazová forma duchovnej idey je stará ako ľudstvo samotné. Stačí si pripomenúť kolektívne iniciačné obrady a hry, zasväcujúce rituály či šamanské predstavenia prírodných národov a prehistorických kultúr.

V performatívnych prejavoch svojej tvorby sa autor stáva súčasťou média, teda môžeme hovoriť o akomsi symbolickom splynutí s médiom. Ukážka splynutia s médiom je príkladne badateľná v tvorbe performatívnych umelcov ešte spred roku 1989, ktorí pracujú s vlastným telom v prírodnom alebo syntetickom prostredí, v Česku (Ján Mlčoch, Petr Štembera) a na Slovensku (Peter Bartoš, Igor Kalný – splynutie s médiom papiera v procese kresby, zoskupenie Artprospekt P.O.P - Ladislav Pagáč, Viktor Oravec a Milan Pagáč – rituálne splynutie s prírodnými médiami). Populárna mixácia jednotlivých médií prítomná od fluxusovských čias je od 70. rokov až do súčasnosti intenzívnejšie prepojená s telom a mysľou umelca. Táto, dalo by sa povedať, transcendentálna poloha umeleckého prejavu, pri ktorej dielo vzniká procesuálnym (akčným) spôsobom, je jedinečná práve vo svojej originalite, a teda neopakovateľnosti. Neopakovateľnosti samotného procesu vzniku, avšak v kontrastne s princípom grafického média, ktoré je zárukou opakovateľnosti, straty originality, či dokonca aury diela, ako to pomenoval Walter Benjamin vo svojej slávnej eseji. Prejavy spojené s akčným a gestickým prvkom v umení kladú dôraz na bezprostrednosť priameho fyzického prežitia s kontaktom k živému aktérovi, na druhej strane je performatívne umenie konfrontované s možnosťami vlastnej dokumentácie a archivácie s dôrazom na záznamové médium. Začiatkom 21. storočia sa zmenil charakter umenia performance oproti pôvodnému aktivistickému a manifestačnému charakteru. Projekty akčnej grafiky Petra Valisku-Timečka nie sú zásadne kritickým manifestom voči spoločenským javom, ale sú demonštráciou pluralitných polôh súčasného umenia a jasným vymedzovaním sa voči konkrétnym umeleckým médiám.

Timečko vo svojej práci skúma kreatívnejšie (experimentálnejšie) prístupy k povahe samotného média. V jeho ranejších prácach, ešte z čias štúdií, je zreteľný nielen zaujímavý ideový, ale aj ideologický prístup k pálčivým spoločenským témam. Tu si všíma sociálne aspekty bežného života a jeho nástrah (napríklad umelecké projekty realizované v rokoch 2006 – 2014: Sociálne pasce, Všetko je na webe, Cenzúra, Pohľad do ružova, Zakázané ovocie, V zajatí času, Súkromný majetok a iné). Po formálnej stránke Timečko nastupuje na cestu intermediálneho umelca, grafickú polohu prestupuje do objektu a inštalácie, využíva mediálne obrazy a stavia sa do pozície sociálno-kritického komentátora. Timečkove umelecké projekty sú založené na báze sociologického výskumu, ktorého výsledky pretavuje do konkrétnej vizuálnej podoby. Ideová línia vyššie uvedených autorových diel skúma psychológiu jednotlivca vo vzťahu k „sociálnym pascám“ – formálne a programovo uzavretý projekt s rovnomenným názvom, v ktorom poukazuje na problémy globalizovaného sveta (konzum, sociálne siete, farmaceutický, zábavný a spotrebiteľský priemysel, politická moc a pod.) a adekvátne pracuje s lingvistikou irónie a slovných prešmyčiek, ktoré len umocňujú niekedy tragikomický inokedy sarkastický pohľad na konkrétnu spoločenskú problematiku.

Peter Valiska-Timečko je nepochybne plodný autor, ktorého umelecké projekty majú na súčasnej slovenskej umeleckej scéne zaslúžené miesto. Autor pravidelne vystavuje na Slovensku a v zahraničí, je zastúpený v štátnych galerijných zbierkach, čo len pozdvihuje jeho etablovanosť, ako jasne vyhraneného autora s ojedinelým výtvarným programom. Nebýva ľahké teoreticky spracovať tvorbu súčasného umelca, ktorého záber je naozaj široký z pohľadu aktivít. Napísať text monografického charakteru, s krátkym časovým odstupom, bez dejinného prehodnotenia býva pre teoretikov naozaj výzvou. Výtvarný program Petra Valisku-Timečka je dnes prehodnocovaný ako odkaz budúcim generáciám, nakoľko pracuje s aktuálnymi témami sociálnych vied, ekológie i formálnych problémov súčasného umenia a jeho dielo je tak zaraditeľné do rámca súčasnej umeleckej produkcie a porovnateľné s kontextom dejín umenia stredoeurópskeho kultúrneho priestoru.

Miroslav Kleban